Video: Buď svetlo? Od žiarovky po svetelný smog

Svetlo: dobrý sluha môže byť aj zlý pán. Okrem štyroch základných zmyslov, vnímame a chápeme svet vďaka zraku a svetlu. Kvôli tomu, že svetlo je neustále všade okolo nás paradoxne zabúdame na to, aký temný bol svet v minulosti. Kedysi sme boli otrokmi východu a západu Slnka a iba nedávno naše životy zaplavilo umelé osvetlenie a naše noci sa stali jasnejšími. Pozrite si video populárného youtube kanálu Dejepis Inak, tentokrát s astrofotografom a popularizátorom astronómie, Tomášom Slovinským. Posvietime na históriu svetla a problematiku svetelného znečistenia.

Video: Dejepis Iank o Svetle

Nasledujúce video vzniklo v spolupráci so Sandrou Svietkovou Svitekovou, známou slovenskou Youtuberkou na kanáli Dejepis Inak. Zaoberá sa svetlom od jeho počiatkov až po súčasnú situáciu, ktorá je vďaka nadmiere svetla čím ďalej viac problematická a dokonca zdraviu nebezpečná.

Čo je svetelné znečistenie?

Svetelné znečistenie je vážnym celosvetovým problémom dnešnej civilizácie. Svietením do nezmyselných a nepotrebných smerov, zbytočne silným osvetlením, aj nesprávnou konštrukciou svietidiel spôsobujeme, že v noci jednoducho nie je dostatočná tma. Obloha je presvetlená aj desiatky kilometrov od miest a prirodzenú nočnú tmu už kvôli svetelnému znečisteniu nájdeme iba na veľmi málo miestach v Európe.

Rastúca úroveň svetelného znečistenia spôsobuje, že nám nad hlavami miznú hviezdy. Práve astronómovia boli prví, ktorí začali upozorňovať na tento problém. Kým na skutočne tmavej oblohe môžeme voľnými očami vidieť tisícky hviezd, na mestskej oblohe je to sotva zopár desiatok. V najzasiahnutejších častiach sveta by sme hviezdy mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Prichádzame tým o naše prírodné a kultúrne dedičstvo, ktoré ľudstvo inšpirovalo od nepamäti. Deklarácia ľudských práv pre budúce generácie z konferencie UNESCO, ktorá sa konala v roku 1994 na Kanárskych ostrovoch pritom hovorí, že „Budúce generácie majú právo na nezničenú a neznečistenú Zem, vrátane práva na čistú oblohu“.

Dopady nadmerného nočného svetla

Svetelné znečistenie však negatívne zasahuje do mnohých ďalších oblastí nášho života, často bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Nadmerné svetlo v noci má negatívny vplyv na naše zdravie. Svetlom sme si umelo predĺžili deň a tak narušili tisíce rokov trvajúce biologické rytmy. Striedanie dňa a noci vždy znamenalo striedanie svetla a tmy. Ručičkami pomyselných biologických hodiniek nášho tela (i ďalších živočíchov) je spánkový hormón melatonín. Ten sa v našom tele tvorí počas tmy, svetlo jeho tvorbu potlačuje. Za prirodzených podmienok by jeho úroveň mala začať narastať po zotmení, na čo telo reaguje únavou, pripravuje sa na spánok. S narastajúcou úrovňou svetla počas svitania zase jeho hladina začne klesať, na čo sú naviazané ďalšie biologické rytmy. Tvoriť sa začne napríklad adrenalín, ktorý pripravuje telo na stres behom dňa. Narušenie tvorby melatonínu nadmerným nočným svetlom spôsobuje poruchy spánku, nespavosť, ale aj mnohé ďalšie zdravotné problémy vrátane hypertenzie (vysoký krvný tlak), obezity a vzhľadom k tomu, že melatonín je jeden z najúčinnejších antioxidantov v našom tele, zvyšuje sa aj riziko nádorových ochorení.

Okrem ľudského zdravia nadmerné svetlo v noci ničí nočné ekosystémy rastlín a živočíchov. Svetelné znečistenie priamo výrazne prispieva k znižovaniu biodiverzity. Svietenie do nezmyselných smerov, teda nie len na chodník a cestu, ale aj do okien bytov a do neba je plytvaním financií, pretože všetko nevyužité svetlo sa aj tak musí zaplatiť. Priame finančné náklady na nevyužité svetlo sa v EÚ odhadujú zhruba na 5,2 miliárd eur ročne! V prepočte na počet obyvateľov Slovenska je táto čiastka pre SR viac ako 64 miliónov eur. Zbytočnými nárokmi na odber elektriny na takéto svietenie zároveň nepriamo prispievame ku klimatickým zmenám. Kvôli svieteniu do neba sa v EÚ ročne vyprodukuje 23,5 miliárd kg CO₂. To je množstvo, čo vypustí 7 miliónov automobilov, z ktorých každé prejde 10 000 km. Viac v článku Slovenskej astronomickej spoločnosti.