Rozhovor: Pavol Rapavý – Svetelné znečistenie je závažný problém. Už nejde iba o stratené pohľady k hviezdam

Rozhovor: Pavol Rapavý – Svetelné znečistenie je závažný problém. Už nie ide iba o stratené pohľady k hviezdam
Rozhovor: Pavol Rapavý – Svetelné znečistenie je závažný problém. Už nie ide iba o stratené pohľady k hviezdam

Astronomie patří k základním odvětvím všeobecného vzdělání a učí nás o našem vztahu k Zemi i místě ve vesmíru. Noční obloha je pak naším přírodním dědictvím, jehož krásu nám zprostředkovávají především lidové hvězdárny. Jednou z nich je i Hvězdárna v Rimavské Sobotě na Slovensku, na níž již mnoho let působí RNDr. Pavol Rapavý, přední česko-slovenský popularizátor astronomie, astrofotograf a spoluiniciátor hned několika tzv. parků a oblastí tmavé oblohy. Jak vnímá současnou roli popularizace astronomie? Jak velký je problém světelného znečištění u nás i ve světě? Dotýká se jenom hvězdářů nebo už všech lidí na celé planetě? A co s tím může každý z nás dělat? Nejen na tyto palčivé otázky Pavol Rapavý odpověděl v rozhovoru pro Astro-Novinky.eu.

Jak jste se dostal k popularizaci astronomie?

K astronómii som sa dostal ešte koncom základnej školy, keď som začal chodievať do hvezdárne v Prešove. Mali sme tam skvelý Klub mladých astronómov, bolo to niečo výnimočné, s niečím podobným som sa už nestretol. Boli tam skvelí mladí ľudia, ktorým astronómia učarovala, mnohí sú dnes špičkovými odborníkmi vo svojom odbore. Ale nielen astronómii, no tá im v srdci ostala. Sami sme si pripravovali prednášky či referáty a neskoršie sme chodili sami aj do škôl či pred verejnosť. Tam som získaval prvé, nezaplatiteľné, skúsenosti vo vystupovaní pred verejnosťou.

Aj mňa astronómia uchvátila, a tak pôvodne plánovaná budúcnosť v oblasti výtvarného umenia sa zmenila a moje kroky viedli na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky).

Je popularizace astronomie na Slovensku obtížná? Jak si myslíte, že slovenská veřejnost vnímá roli lidových hvězdáren a vzdělání v oblasti astronomie nebo astrofyziky?

Dr. Pavol Rapavý převzal Csereho cenu Slovenské astronomické společnosti v rocd 2018. Foto: Peter Zbončák/SAS.
Dr. Pavol Rapavý převzal Csereho cenu Slovenské astronomické společnosti v roce 2018. Foto: Peter Zbončák/SAS.

Popularizácia astronómie, a vedy všeobecne, je náročná, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Môžete byť špičkovým odborníkom vo svojom odbore, no ak neviete danú problematiku vhodne poslucháčom podať, dobrým popularizátorom nikdy nebudete. Astronómia je však v tomto trošku výnimočná, ľudí zaujíma, tu sme v porovnaní s inými vo výhode. Na Slovensku existuje pomerne  rozsiahla sieť hvezdární a planetárií, ktoré sa nevenujú len popularizácii astronómie, či príbuzných prírodných a technických vied, ale sú akousi astronomickou školou. Verejnosťou sú vnímané veľmi dobre, sú nielen organizáciami pre popularizáciu či vzdelávanie ale niektoré, napríklad tá naša v Rimavskej Sobote, majú záber širší, sú miestom aj aktívneho oddychu a relaxu v príjemnom prostredí.

Pri mnohých sú kluby či krúžky, aj keď aj v tomto to bolo v minulosti podstatne lepšie. Čo je však dôležité, je podanie a vysvetlenie danej témy odborne správne, no zároveň zrozumiteľne a na úrovni zloženia poslucháčov. Tu si spomínal na príbeh jedného z mojich bývalých kolegov, ktorý ako čerstvý absolvent astronómie a astrofyziky, ešte v polovici 70-tych rokov, bol prednášať deťom  o hviezdach v materskej škole. Pripravil sa dokonale, porozprával takmer všetko, od vzniku teórií o vzniku a vývoji hviezd až po analýzu spektier. Na konci bol so svojim výkonom spokojný a vyzval deti hviezd na ich otázky. Snáď prvá však bola: „Ujo a sú všetky hviezdy červené?“. Úsmev na tvári mu zamrzol, a len vtedy si uvedomil, že aj keď detičky boli ticho, nevyrušovali a počúvali, ničomu neporozumeli.

Pozn.: Ten chlapček sa pýtal na tie červené päťcípe hviezdy, ktoré boli však ako ideologické symboly 🙂

Máte nějaký vzor přístupu k popularizaci astronomie ve světe, případně celý systém přístupu ke vzdělání, jaký byste nejraději viděl i na Slovensku?

Vzorov som mal aj v minulosti viacero, spoznal som množstvo skvelých odborníkov. Niektorí boli skvelými vedcami, no tých skutočne dobrých popularizátorov tak veľa nebolo. Mal, či mám však niekoľkých, ktorých si vážim aj pre ich charizmu či spôsob popularizácie. Vo verejnosti je u nás asi najznámejším popularizátorom astronómie môj priateľ dr. Jiří Grygar (nar. 1936), ktorého legendárne televízne Okná vesmíru dokorán zaujali asi každého. Spomenul by som však napríklad aj doc. Josipa Kleczka (1923-2014), dvoch Zdenkov z Brna – prof. Mikulášek (nar. 1947), doc Pokorný (1947-2007), historika dr. Horského (1929-1988), viaceré osobnosti sa venujú, či venovali kozmonautike (A. Vítek, M. Grün, K. Pacner, P. Toufar, T. Přibyl, D. Majer, M. Halousek…). V popularizácii fyziky je skvelý napríklad doc. M. Mojžiš (nar. 1960) a prof. P. Kulhánek (nar. 1959).

Legendárna a nezabudnuteľná bola televízna séria Cosmos od Carla Sagana (1934-1996), dnes v televízii či na internete je množstvo dobrých dokumentov, ktorých predstavitelia dobre popularizujú a seriály sú výborné aj obrazovo.

Podrobnejší ucelený systém popularizácie astronómie a vedy ako takej vo svete nepoznám. Častokrát sa však stretávam, zvlášť vo fyzike, s množstvom moderných prístupov, kde sa používajú tie najmodernejšie didaktické a názorné pomôcky a zdá sa mi, že mnohokrát tá fyzikálna podstata akosi uniká, mnohokrát je to len akási „čierna skrinka“, kde po zadaní údajov sa vygeneruje pekný graf, no neviem, či sa podstata dobre pochopí.

Jste podepsán za několika iniciativami pro založení parků tmavé oblohy na Slovensku. Proč je takové parky třeba vůbec zakládat?

Maximum meteorického roje Perseidy nad Parkem tmavej oblohy Poloniny. Foto: Petr Horálek.
Maximum meteorického roje Perseidy nad Parkem tmavej oblohy Poloniny. Foto: Petr Horálek.

K problematike svetelného znečistenia som sa dostal pred viac ako 15. rokmi, zaujala ma a som veľmi rád, že dnes sa o tomto veľmi vážnom environmentálnom probléme hovorí čoraz viac. Mnoho ľudí už krásu prírodnej nočnej oblohy nepozná a to nie je dobre. Hviezdna obloha je našim prírodným a kultúrnym dedičstvom sprevádzala nás po tisícky rokov. Dnes sa chodievame pozerať na mnohé živočíchy do zoologických záhrad, niektoré v prírode už možno ani nenájdeme, alebo sú na pokraji vyhynutia. Podobne je to aj s hviezdnou oblohou. Vytvárať špecificky chránené územia tmy je dôležité, tam je možné vidieť tú krásu nočného neba, ktorú v mestách, obciach či ich okolí už neuvidíme. Krása skutočne kvalitnej oblohy často prekvapí aj astronómov. Spomínam si na slová jedného priateľa, skvelého pozorovateľa premenných hviezd, ktorý keď bol prvýkrát na observatóriu na Kolonickom sedle, a večer pred pozorovaním vyšiel von, povedal: „Hmm, něco nám taky leze…“. Ale nelezlo nič, nebola to oblačnosť, to bola len dobre viditeľná a jasná Mliečna cesta.

Prvým parkom „v ktorom som mal prsty“ bol Park tmavej oblohy Poloniny (PTOP), mimoriadne zaujímavé územie v severovýchodnej časti Slovenska, hraničiace s Poľskom a Ukrajinou. Tu je nočná obloha blízka prírodnej, je to asi najlepšie pozorovacie miesto v strednej Európe. PTOP bol vyhlásený 3. decembra 2010, je to územie ideálne pre rozvoj špecifického turistického ruchu – astroturistiky. Samozrejme, nenájdete tu hotely či zariadenia s wellnesom, no bude v úžasnej prírode, len málo narušenej činnosťou človeka. Iniciátormi zakladania takýchto parkov sú väčšinou astronómovia, no tieto územia sú dôležité nielen pre viditeľnosť hviezd, ale pre dobrá zachovanie celého nočného životného prostredia. Podieľal som sa však aj na vyhlásení Beskydskej oblasti tmavej oblohy (BOTO) v roku 2012 a Parku tmavej oblohy Veľká Fatra v roku 2015. BOTO je na hraniciach Česka a Slovenska a je druhou oblasťou na území dvoch štátov. Tou prvou bola Jizerská oblast tmavé oblohy/Izerski Park Ciemnego Nieba.

Už v memorande vyhlásenia PTOP bolo uvedené, že sa budeme snažiť o rozšírenie tohto územia aj o územia v Poľsku a na Ukrajine. V roku 2012 bol vyhlásený Park gwiezdnego nieba Bieszczady Park Gwiezdnego Nieba Bieszczady a v roku 2016 Закарпатський парк темного неба. Podpisom memoranda vyhlasovateľov všetkých troch parkov 9. septembra 2016 bol vytvorený Tripark tmavej oblohy Východné Karpaty, ktorý je najväčším takýmto chráneným územím v Európe a jediným na území troch štátov.

Nepatrím medzi astronomických cestovateľov za tmavou oblohou, no krásu tmavej hviezdnej oblohy so striebristou Mliečnou cestou som videl mnohokrát. Okrem mnou milovaných Polonín to bolo aj na observatóriách v Bjurakane v Arménsku a Khurel Togoot v Mongolsku ale aj na La Palme.

Světelné znečištění je tedy opravdu zásadní environmentální problém? Co všechno a hlavně jakým způsobem negativně ovlivňuje?

Áno, máte pravdu, je to skutočne veľmi vážny globálny problém, aj keď sa to mnohým nezdá, neuvedomujú si to. Celá biosféra sa vyvíjala milióny rokov v prirodzenom rytme striedania svetla a tmy, je tomu prispôsobená, je to najstabilnejšia premenná v prírode. Od vynájdenia umelého osvetlenia si meníme často noc na deň čo má vážne dôsledky. Ako prví to spozorovali astronómovia, ktorým sa na oblohe „začali strácať hviezdy“. Dnes je nutné stavať významné observatória ďaleko od civilizácie. Problém pre astronómov je však len maličkou špičkou ľadovca. Omnoho vážnejšie sú dôsledky na celé nočné životné prostredie. Je napríklad zaznamenaný silný úbytok hmyzu, to ten je životne dôležitým prvkom v potravovom reťazci. Veď na opaľovaní sa nepodieľajú len včely… Tmu však potrebujú aj plazy, obojživelníky, vtáky, rastliny, no aj cicavce. Teda aj my, koruna ľudstva. Nevhodné svietenie je často fatálne najmä pre migrujúce vtáky či kolónie netopierov. Mali by sme si uvedomiť, že najväčším „nepriateľom“  prírody, so všetkými negatívnymi dôsledkami je práve človek.

Samozrejme, rozvoj civilizácie je nezastaviteľný, no určite žijeme, čo sa týka vzťahu k prírode, vysoko nad naše potreby, sme nároční k sebe, neohľaduplní k svojmu okoliu.

Máme mnoho znečistení, ktorých likvidácia či redukovanie je náročné (ovzdušie, pôda, voda…), no so svetlom je to inak. Tu stačí len svietiť s rozumom. Svietiť len tam, kde to je skutočne nevyhnuté, len vtedy ak to je potrebné a len takou intenzitou a „farbou“ aká je potrebná.

Dokument Veda na dosah: Vo svetle noci (SK)
(o tom, jaké největší problémy v našem životě způsobuje světelné znečištění)

A co by tedy bylo nutné udělat, aby se tento problém začal řešit a viditelně redukovat?

Najjednoduchšie by bolo, ak by sme sa všetci správali rozumne… Sme však spoločnosťou konzumnou a len málokomu skutočne záleží na zdravom, prírodnom životnom prostredí. Veľa sa o tom hovorí, no v praxi to je inak. V súčasnosti sa realizujú rekonštrukcie verejných osvetlení, no tie robia mestá a obce predovšetkým s cieľom znížiť náklady. Cieľ sa dosiahne, používajú sa LED svietidlá a za elektrinu sa ušetrí aj vyše 50 %. To je určite chvályhodné, no svietidlá sú často nevhodne smerované a majú vysokú teplotu chromatičnosti, obsahujú priveľa modrej zložky. A zvlášť modré svetlo do nočnej prírody nepatrí, rozptyľuje sa mnohonásobne viac ako dlhšie vlnové dĺžky. O tom aké by správne svietidlo malo byť síce starosta či primátor vedieť nemusí, no mali by to vedieť projektanti. Častokrát sa stane, že po rekonštrukcii síce ušetríme, no z hľadiska svetelného znečistenia je situácia ešte horšia… Obávam sa, že k výraznejšej redukcii možno ani nepríde, veď za menej peňazí sa bude môcť svietiť ešte viac. Aj sa však zamyslíme naj environmentálnymi dôsledkami, môže byť budúcnosť takmer hrozivá.

Proč si myslíte, že se to pořád neřeší, i když je to již do očí bijící a zasahuje to do našeho zdraví i financí?

Centra velkých měst patří k nejvíce prosvětleným místům. Rušný noční život, hustá doprava a velká koncentrace nasvícených památek zcela změnily charakter nočního prostředí. Víme však jaké důsledky taková změna přináší? Foto: Michal Bareš (svetelneznecisteni.cz)
Centra velkých měst patří k nejvíce prosvětleným místům. Rušný noční život, hustá doprava a velká koncentrace nasvícených památek zcela změnily charakter nočního prostředí. Víme však jaké důsledky taková změna přináší? Foto: Michal Bareš (svetelneznecisteni.cz)

Jedinou cestou ako začať tento problém riešiť je prijatie účinnej legislatívy, ktorej vytvorenie je však mimoriadne náročné. Preto sa to stale nerieši takou rychlosťou, akou by to bolo vhodne. No mali bysme s tým začať. Ako som už spomínal, nedostatok tmy má vplyv aj na ľudí, na naše zdravie. Organizmus človeka je prispôsobený pravidelnému 24-hodinovému (cirkadiánnemu) rytmu. Synchronizáciu zabezpečuje mimoriadne dôležitý „spánkový“ hormón melatonín, ktorý sa však tvorí len v tme, svetlo jeho tvorby zastavuje. Melatonín je silným antioxidantom, účinkuje preventívne proti onkologickým chorobám, reguluje krvný tlak, pôsobí proti obezite, cukrovke, spomaľuje starnutie a pod. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila nočnú prácu medzi rizikové faktory. Nevhodné a zbytočné svietenie však zasahuje aj ekonomiku. Zbytočné svetlo, sú zbytočne  vyhodené peniaze, ktoré však niekto musí zaplatiť. S výrobou elektriny však súvisí aj produkcia CO2 , a to sme už pri otázke globálneho otepľovania a klimatickej zmeny. Odhaduje sa, že v Európskej únii sa na nevhodné svietenie ročne vynaloží vyše 5 miliárd Eur a vyprodukuje vyše 20 tisíc ton CO2.

Jako vedoucí Hvězdárny v Rimavské Sobotě jste se při akcích pro veřejnost setkal s mnoha lidmi. Jak moc je problém světelného znečištění zajímal? Vnímali to také jako závažný problém, či spíše o něm ani nevědeli?

S verejnosťou hovorím o rôznych témach, no jednou z mojich najobľúbenejších pre práve svetelné znečistenie. Táto problematika ľudí zaujíma, mnohí o nej ešte nevedeli, no tých je menšina. Reakcie sú mimoriadne kladné a verím, že väčšina z nich už bude svietiť správnejšie. V diskusiách zaznieva počudovanie, prečo to už nerieši nejaký zákon. Nuž a keďže legislatívu u nás ešte nemáme, venujeme sa tejto problematike aj poň propagáciou a popularizáciou. Je potešiteľné, že sa o tomto probléme už hovorí čoraz viac, srdiečko mi zaplesá keď sa takáto otázka objaví v nejakých súťažiach či kvízoch aj v televízii. Dôležité je o správnom svietení hovoriť predovšetkým s deťmi a mladými ľuďmi. Tí to povedia rodičom, rodičia svojim priateľom a známym, poslancom, starostom, primátorom. V tomto je verejná mienka mimoriadne dôležitá.

Může každý z nás i v době, kdy stále neexistuje nějaký zákon redukci světelného smogu, nějak přispět ke zlepšení situace vlastní cestou? Případně na koho se mohu obrátit, kdybych třeba chtěl ve svém okolí zredukovat přemíru světla?

Samozrejme, veď ak môžem nejako prispieť k riešeniu nejakého problému, môžem začať od seba. Mnohí už vedia, že zle svietiť aj na svojom dvore je nesprávne, alebo že je účelné v noci zatiahnuť na oknách závesy. Veď ak niekto chce byť niekto hore dlho do noci a svietiť si v obývačke je to v poriadku. Musí však svietiť aj do okolia? V skutočnosti si však pozrime v noci na mesto a uvidíme rozsvietené okná na bytovkách ako na vianočnom stromčeku. Pomáhali sme riešiť viacero prípadov obťažovania svetlom, niekedy úspešnejšie, niekedy nie. Je to predovšetkým o ľudskej ochote a pochopení. Často na Slovensku upozorňujeme na § 127 Občianskeho zákonníka 10/1965 Zb., kde aj po jeho novelizácii je formulácia, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. A je tu spomenuté aj svetlo.

Pri riešení problému je vhodné sa obrátiť na samosprávu, majiteľa alebo správcu nevhodných svietidiel.

Studentský dokument: Hledání ztracené tmy (CZ)
(o tom, jaké největší problémy v našem životě způsobuje světelné znečištění)

Jsou ve světě případy, kde už je redukce světelného znečištění oficiálně zařazena do zákona stejně jako třeba dopravní předpisy?

Vo svete je niekoľko pozitívnych prípadov, kde je správne svietenie upravené aj legislatívne. Príkladom nám môže byť talianske Lombardsko alebo španielske Katalánsko. Kanárske ostrovy sú známou turistickou destináciou, no na La Palme a Tenerife sú postavené významné astronomické observatóriá.  Prvým celoštátnym zákonom, kde sa spomínalo svetelné znečistenie bol Zákon o ochraně ovzduší v Českej republike ešte z roku 2002, no vykonávacie predpisy prijaté neboli a zákon bol v roku 2012 zrušený. Vzorom pre viacerých je Slovinsko so svojim zákonom z roku 2007. Niektoré svetové metropoly neskoro v noci zhasínajú svoje významné pamiatky, veď už je v meste veľmi málo turistov, ktorí by sa na ne pozerali.

Zdá sa však, že sa v Českej republike začali „ľady lámať“. Mimoriadna aktivita Odborné skupiny pro tmavé nebe České astronomické společnosti, ktorej predsedá môj priateľ, charizmatický Pavel Suchan, zaznamenáva úspechy. Vznikla medzirezortná komisia, bolo už dokonca aj verejné vypočutie v Senáte parlamentu. Kolegovia spoza rieky Moravy sú v mnohom pre nás príkladom a iniciatívou. Niečo máme „v talóne“ aj my a tak len dúfajme, že budeme úspešní aj na Slovensku. 

Aj keď sa to možno nezdá, nesprávne svietenie má vplyv aj na bezpečnosť či dopravnú nehodovosť.  Nie je pravdou, že veľa svetla prispieva k zníženiu kriminality, tá je podmienená svietením správnym. V doprave je to predovšetkým problém oslnenia nevhodným svietidlom alebo necitlivo nasvietené veľké reklamní plochy, ktoré upútavajú pozornosť vodiča. Na križovatkách a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke nesmú byť umiestnené zariadenia, ktoré nesúvisia s cestnou premávkou. A realita? Na mnohých miestach nájdeme veľkoplošné svietiace reklamy! Tu teda určite zlyhal štát, pretože na takého zariadenie niekto musel vydať stavebné povolenie. Vieme o prípadoch, že došlo k dopravnej nehode, keď vodiča upútala reklama. Priznať sa však policajtovi ale nemôže, pretože podľa Zákona o cestnej premávke sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla…

Světová mapa světelného znečištění z roku 2016. Nejposiženějšími oblastmi jsou Evropa, východ USA, východ Číny a Japonsko. Naopak Chile přistoupila na zákonnou redukci světelného smogu stejně jako Nový Zéland. Autoři: F. Falchi, Light Pollution Atlas, ISTIL.
Světová mapa světelného znečištění z roku 2016. Nejposiženějšími oblastmi jsou Evropa, východ USA, východ Číny a Japonsko. Naopak Chile přistoupila na zákonnou redukci světelného smogu stejně jako Nový Zéland. Autoři: F. Falchi, Light Pollution Atlas, ISTIL.

Pokud se situace nebude i nadále řešit, co vážného hrozí lidem nebo i přírodě, kterou světelné znečištění opravdu zasahuje? A o jakém časovém měřítku nevratných změn se tu bavíme?

Svetelné znečistenie je len jednou z hrozieb. V ostatnom čase sa hovorí o klimatických zmenách, ktoré môžu mať regionálne, no aj globálne dôsledky. Zdá sa, že antropogénny vplyv rastu skleníkového efektu na globálne otepľovanie je už nespochybniteľný. Priemerná teplota na Zemi rastie, pesimistické odhady sú takmer o 5 °C. Už dnes sme svedkami stále rýchlejšieho topenia ľadovcov,  nárast hladiny morí dosiahne niekoľko metrov, dôjde k nútenému presídľovaniu veľkého množstva ľudí, budú problémy s pitnou vodou… Scenár je skutočne hrozivý a možno už v intervale niekoľkých desiatok rokov. Toto je však určite téma pre omnoho povolanejších ako som ja.

A na závěr: V Rimavské Sobotě jste už poměrne dlouho. Je to vaše „srdcovka“? A na co byste nejradši nalákal současné i budoucí návštěvníky hvězdárny?

Kometa nad hvězdárnou v Rimavskej Sobote. Foto: Pavol Rapavý.
Kometa nad hvězdárnou v Rimavskej Sobote. Foto: Pavol Rapavý.

Do hvezdárne v Rimavskej Sobote som prišiel v roku 1981. Bola tu len budova a rozsiahly, pomerne zanedbaný pozemok. Dnes je to však všetko už inak a už pri vchode je tabuľa „Astropark, astroškola v prírode, zábavné vzdelávanie“. Je to skutočne jedinečné miesto, z ktorého vnímavý návštevník pocíti lásku tých, ktorí sa na tom podieľali.  Trvalo to dlho, boli to roky práce a nadšenia a čo nás teší snáď najviac, že prakticky bez nejakých dotácií. Za srdce astroparku však považujem moju manželku Danielu, ktorá bola aj mojou kolegyňou.

Danka sa začala venovať, okrem iného, aj netradičnej fyzikálnej fotografii a aj ňou zviditeľnila, u nás aj vo svete, nielen hvezdáreň ale aj Slovensko.

Zanechali sme tu časť svojho života, bol a je to náš život a sme radi, že tu po nás niečo ostane aj pre budúcnosť. S ekologickými aktivitami sme začínali už dávno, keď sa o nich v médiách snáď ani nehovorilo. Teraz je v astroparku množstvo zariadení na využitie slnečnej energie, interaktívna zemeguľa, tabule s problematikou svetelného znečistenia, ale aj UFO ohnisko, kozub, krytá pergola či možnosť turistického ubytovania. Popísať všetko snáď ani nie je možné, to chce prísť a vidieť na vlastné oči.

Tak to byla parádní tečka za rozhovorem a všem milovníkům (nejen) nočního nebe doporučuji hvězdárnu v Rimavské Sobotě navštívit, jak to jen bude možné!

Aj ja sa veľmi teším, ďakujem a želám všetkým, nech nás už čakajú iba lepšie časy!

RNDr. Pavol Rapavý u dalekohledu. Zdroj: Archiv P. Rapavého.
RNDr. Pavol Rapavý u dalekohledu. Zdroj: Archiv P. Rapavého.

RNDr. Pavol Rapavý (*1955, Prešov) je česko-slovenský popularizátor astronomie a ředitel Hvězdárny v Rimavské Sobotě. Mimo aktivity související s hvězdárnou se věnuje astrofotografii a je členem poroty a nositelem čestného uznání České astrofotografie měsíce. Neposledně také svou činnost zaměřuje na iniciativy spojené s regulací světelného znečištění, a to jak přednáškovou činností, tak pomocí při zakládání oblastí tmavé oblohy na Slovensku. Jako vedoucí sekretariátu Slovenského Zväzu Astronómov se dále spolupodílí na organizaci soutěže Sviťme si na cestu… ne na hvězdy a aktivně přispívá do slovenského časopisu Kozmos.

Zdielaj článok
Petr Horálek

Petr Horálek

Petr Horálek (*1986) je český astrofotograf, kreslíř, spisovatel, cestovatel, astronom, popularizáor astronomie, český delegát Mezinárodní Asociace pro Temné nebe a první český Fotovyslanec Evropské jižní observatoře. Jeho snímky byly několikrát vybrány jako prestižní Astronomický snímek týdne ESO nebo Česká astrofotografie měsíce. Pracuje ve Fyzikálním ústavu v Opavě.