piatok, 12 apríla, 2024
AktualityČlánkyOstatné

Vedci SAV zdokonaľujú techniky merania svetelného znečistenia

nárast difúzneho pozadia jasu nočnej oblohy, nazývaný aj „skyglow“, (B) satelitný monitoring pozemných zdrojov svetla, (C) ekologické svetelné znečistenie, (D) osvetlenie povrchu spôsobené jednotlivými svetelnými zdrojmi, (E ) emisné spektrá jednotlivých svetelných zdrojov a (F) numerické modelovanie jasu oblohy. Pre každú aplikáciu sú potrebné rôzne techniky merania, metódy výpočtu a interpretácieZdroj: M. Kocifaj
nárast difúzneho pozadia jasu nočnej oblohy, nazývaný aj „skyglow“, (B) satelitný monitoring pozemných zdrojov svetla, (C) ekologické svetelné znečistenie, (D) osvetlenie povrchu spôsobené jednotlivými svetelnými zdrojmi, (E ) emisné spektrá jednotlivých svetelných zdrojov a (F) numerické modelovanie jasu oblohy. Pre každú aplikáciu sú potrebné rôzne techniky merania, metódy výpočtu a interpretácie
Zdroj: M. Kocifaj

Prestížny vedecký časopis Science prizval vedcov zo Slovenskej akadémie vied, aby zhodnotili súčasné výskumné techniky a poskytli svoj pohľad na riešenie svetelného znečistenia do budúcnosti.

Tlačová správa SAV z 16. mája 2023.

V tejto oblasti nás čaká veľa výziev. V princípe, všetky prístroje a techniky merania majú svoje výhody a nevýhody. Monitorovanie šírenia sa svetelného znečistenia do okolitého prostredia komplikuje veľká variabilita vlastností zemskej atmosféry, ktorá výrazne ovplyvňuje merané parametre svetelného poľa. Správna interpretácia meraných dát si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu naprieč viacerými vednými odbormi. Jednak preto, aby sme lepšie pochopili a plnohodnotnejšie využili informačný obsah údajov získaných pomocou dostupnej prístrojovej techniky, ale aj preto aby sme upravili štandardy meraní a prišli s novými rozšírenými možnosťami monitoringu nočného prostredia,“ konštatujú Miroslav Kocifaj a Stefan Wallner z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i. vo svojom nedávno publikovanom článku v prestížnom časopise Science.

Vedci SAV na pozvanie časopisu preskúmali v súčasnosti používané metódy a techniky kvantifikovania úrovne svetelného znečistenia a analyzovali potenciálne dôsledky – napr. možnosti interpretácie dát. Meranie a monitorovanie svetelného znečistenia sa môže podľa nich javiť ako jednoduchý proces, no ani zďaleka to tak nie je.

Najprv je dôležité položiť si otázku, čo je to svetelné znečistenie a ako nás ovplyvňuje. Či je to zvýšenie jasu nočnej oblohy vnímané živými organizmami, pozemné osvetlenie pozorované zo satelitov, alebo aj niečo iné. Samotný jav napokon predurčuje aj vhodný spôsob merania,“ vysvetľuje Miroslav Kocifaj, ktorý zároveň pôsobí aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

V meraní svetelného znečistenia stále prevláda veľká nesúrodosť, čo sa týka samotných prístrojov a metód spracovania dát. To môže viesť aj k problémom, keďže pozorovania nemusia byť porovnateľné s inými meraniami vykonanými na iných miestach. Okrem toho, keďže úroveň svetelného znečistenia je modulovaná zemskou atmosférou, je pri spracovaní dát potrebné zohľadniť aktuálny stav lokálnej atmosféry.

Článok s názvom Measuring and monitoring light pollution: Current approaches and challenges je dostupný na: https://www.science.org/doi/abs/10.1126/science.adg0473

Kontakt

Katarína Gáliková, PhD.
Vedení Referátu pre komunikáciu a médiá, hovorkyňa
Úrad Slovenskej akadémie vied
Email: galikova@up.upsav.sk
Mobil: +421 910 148 104
Zdielaj článok