Prebieha Medzinárodný týždeň tmavého neba

Stopy hviezd a svetelné znečistenie. Foto: Tomáš Slovinský.
Stopy hviezd a svetelné znečistenie. Foto: Tomáš Slovinský.

V súčasnej koronavírusovej pandémii sa často hovorí o posilňovaní imunitného systému. Dôležitý je napríklad vitamín D, v závislosti od ročného obdobia aj zemepisnej šírky si vie telo pripraviť asi 80% dennej potreby vďaka pôsobeniu slnečného svetla. Málo z nás si však uvedomuje, že rovnako dôležitá, ako svetlo počas dňa, je aj tma behom noci. Tá je totiž základom pre zdravý a kvalitný spánok, ktorý je potrebný pre dobré fungovanie imunitného systému. Vďaka tme si telo zároveň zabezpečuje aj dostatočnú hladinu melatonínu, tzv. spánkového hormónu, ktorý okrem iného posilňuje imunitnú odpoveď organizmu. Bohužiaľ, o dostatočnú tmu nás pripravuje stále sa zvyšujúca úroveň svetelného znečistenia. Na problematiku nadmerného nočného svietenia upozorňuje aj Medzinárodný týždeň tmavého neba od 5. do 12. apríla 2021.

Správa Slovenskej Astronomickej Spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.

Medzinárodný týždeň tmavého neba

Svetelné znečistenie je problém, o ktorom sa ešte stále veľmi málo hovorí. V posledných rokoch preto vzniklo viacero projektov, ktoré sa snažia zvýšiť povedomie verejnosti o tejto problematike. Jedno z hlavných miest medzi nimi zaujíma Medzinárodný týždeň tmavého neba, iniciatíva, ktorá vznikla v roku 2003 a odvtedy sa stala nielen medzinárodným projektom, ale aj jednou z kľúčových súčastí Globálneho mesiaca astronómie. Tento rok, tradične pod patronátom IDA (International Dark-Sky Association; Medzinárodná asociácia tmavého neba) prebieha týždeň tmavého neba od 5. do 12. apríla. Jeho súčasťou je mnoho podujatí po celom svete. Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV pri tejto príležitosti organizuje online podujatie “Temná strana svetla” 8. apríla od 18:30.

Čo je svetelné znečistenie?

Svetelné znečistenie je vážnym celosvetovým problémom dnešnej civilizácie. Svietením do nezmyselných a nepotrebných smerov, zbytočne silným osvetlením, aj nesprávnou konštrukciou svietidiel spôsobujeme, že v noci jednoducho nie je dostatočná tma. Obloha je presvetlená aj desiatky kilometrov od miest a prirodzenú nočnú tmu už kvôli svetelnému znečisteniu nájdeme iba na veľmi málo miestach v Európe.

Rastúca úroveň svetelného znečistenia spôsobuje, že nám nad hlavami miznú hviezdy. Práve astronómovia boli prví, ktorí začali upozorňovať na tento problém. Kým na skutočne tmavej oblohe môžeme voľnými očami vidieť tisícky hviezd, na mestskej oblohe je to sotva zopár desiatok. V najzasiahnutejších častiach sveta by sme hviezdy mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Prichádzame tým o naše prírodné a kultúrne dedičstvo, ktoré ľudstvo inšpirovalo od nepamäti. Deklarácia ľudských práv pre budúce generácie z konferencie UNESCO, ktorá sa konala v roku 1994 na Kanárskych ostrovoch pritom hovorí, že „Budúce generácie majú právo na nezničenú a neznečistenú Zem, vrátane práva na čistú oblohu“.

Dopady nadmerného nočného svetla

Svetelné znečistenie však negatívne zasahuje do mnohých ďalších oblastí nášho života, často bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Nadmerné svetlo v noci má negatívny vplyv na naše zdravie. Svetlom sme si umelo predĺžili deň a tak narušili tisíce rokov trvajúce biologické rytmy. Striedanie dňa a noci vždy znamenalo striedanie svetla a tmy. Ručičkami pomyselných biologických hodiniek nášho tela (i ďalších živočíchov) je spánkový hormón melatonín. Ten sa v našom tele tvorí počas tmy, svetlo jeho tvorbu potlačuje. Za prirodzených podmienok by jeho úroveň mala začať narastať po zotmení, na čo telo reaguje únavou, pripravuje sa na spánok. S narastajúcou úrovňou svetla počas svitania zase jeho hladina začne klesať, na čo sú naviazané ďalšie biologické rytmy. Tvoriť sa začne napríklad adrenalín, ktorý pripravuje telo na stres behom dňa. Narušenie tvorby melatonínu nadmerným nočným svetlom spôsobuje poruchy spánku, nespavosť, ale aj mnohé ďalšie zdravotné problémy vrátane hypertenzie (vysoký krvný tlak), obezity a vzhľadom k tomu, že melatonín je jeden z najúčinnejších antioxidantov v našom tele, zvyšuje sa aj riziko nádorových ochorení.

Okrem ľudského zdravia nadmerné svetlo v noci ničí nočné ekosystémy rastlín a živočíchov. Svetelné znečistenie priamo výrazne prispieva k znižovaniu biodiverzity. Svietenie do nezmyselných smerov, teda nie len na chodník a cestu, ale aj do okien bytov a do neba je plytvaním financií, pretože všetko nevyužité svetlo sa aj tak musí zaplatiť. Priame finančné náklady na nevyužité svetlo sa v EÚ odhadujú zhruba na 5,2 miliárd eur ročne! V prepočte na počet obyvateľov Slovenska je táto čiastka pre SR viac ako 64 miliónov eur. Zbytočnými nárokmi na odber elektriny na takéto svietenie zároveň nepriamo prispievame ku klimatickým zmenám. Kvôli svieteniu do neba sa v EÚ ročne vyprodukuje 23,5 miliárd kg CO2. To je množstvo, čo vypustí 7 miliónov automobilov, z ktorých každé prejde 10 000 km.

Dajú sa dopady svetelného znečistenia zmierniť?

V oblastiach zasiahnutých svetelným znečistením žije 99% populácie Európy a USA, celkovo asi 2/3 svetovej populácie. Pri súčasnej miere rastu úrovne svetelného znečistenia sa do desiatich rokov môže stať, že zo Slovenska už nikdy nebude pozorovateľná Mliečna cesta. Svetelné znečistenie pritom patrí medzi jedno z najjednoduchšie odstrániteľných znečistení vôbec, pretože po pôsobení zdroja znečistenia jednoducho zmizne (čo sa nedá povedať o znečistení vody, pôdy, ovzdušia…). Vôbec pri tom ale nejde o to “zhasnúť”. Úplne stačí svietiť účelnejšie – smerovať svetlo iba tam, kde je to potrebné, nie do vodorovných smerov alebo do neba. Ak nás nič nebude oslňovať, stačí navyše svietiť oveľa slabšie, pretože oči si na menšiu intenzitu svetla zvyknú a uvidia rovnako dobre, ak nie lepšie. Intenzitu osvetlenia je možné regulovať podľa hustoty dopravy, ktorá je v hlbokej noci minimálna.

Používať by sa mali moderné, kvalitné svietidlá, ktoré majú nižšiu spotrebu, dlhšiu životnosť a sú ohľaduplnejšie k svojmu okoliu. Dôležitá je aj farebná teplota zdroja svetla, najmä pri LED svietidlách. Tie so studeným alebo neutrálnym odtieňom (farebná teplota > 3 000 K) vyžarujú vo veľkej miere v modrej oblasti spektra. Práve na toto svetlo je však ľudské telo v noci najviac citlivé (škodí teda najviac) a navyše sa modré svetlo najviac rozptyľuje v ovzduší, teda spôsobuje najväčšie svetelné znečistenie. Svietidlá s nižšou farebnou teplotou, pod 2 700 K sú oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu.

Sekcia ochrany pred svetelným znečistením SAS pri SAV a SZA

Situácia na Slovensku je podobná ako všade inde v Európe. Dôležitosť ochrany nočnej oblohy a osvety v tejto oblasti si uvedomuje aj Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV. V roku 2008 preto vznikla jedna z jej odborných sekcií, Sekcia ochrany pred svetelným znečistením, pôsobiaca v rámci SAS pri SAV a Slovenského zväzu astronómov (SZA). Jej členovia sa venujú bohatej popularizačnej činnosti vo forme prednášok, vydávania informačných materiálov i spolupráce s médiami. Pod patronátom tejto sekcie sa Slovensko začalo aktívne zapájať aj do Hodiny Zeme, najväčšej celosvetovej kampane na zvýšenie povedomia verejnosti v oblasti ochrany planéty, klimatických zmien aj svetelného znečistenia. V roku 2021 sa do tohto projektu zapojilo rekordných 192 krajín. Ďalším z celosvetových projektov, ktorý členovia Sekcie ochrany pred svetelným znečistením koordinujú je projekt Globe at Night. Cieľom tohto projektu je nielen podporiť celoplanetárnu diskusiu o problematike svetelného znečistenia, ale aj meranie jeho úrovne na našej planéte. Do projektu sa môže zapojiť každý, v jednom z 12 termínov počas celého roka (termíny možno nájsť na stránke Globe at Night, alebo v kalendári SAS pri SAV).

Významným výsledkom práce Sekcie ochrany pred svetelným znečistením je aj založenie troch slovenských parkov tmavej oblohy. Tma sa totiž stala natoľko ohrozeným druhom, že je potrebné ju chrániť a po celom svete vznikajú rezervácie tmy. Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený pri príležitosti Medzinárodného roku biodiverzity 2010 ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku. Na jeho území je najviac zachovaná tmavá obloha z celej Slovenskej republiky. Neskôr sa stal súčasťou prvého „trilaterálneho“ parku tmavej oblohy na svete, oblasti rozprestierajúcej sa na území troch štátov, Triparku tmavej oblohy Východné Karpaty.

V roku 2013 vznikla na slovensko-českých hraniciach ďalšia rezervácia tmy, Beskydská oblasť tmavej oblohy, ktorá sa stala len druhým parkom na svete rozprestierajúcim sa na území dvoch štátov (po Jizerskej oblasti tmavej oblohy vyhlásenej v roku 2009 na hranici Českej republiky a Poľska). Zatiaľ posledným a najmenším je Park tmavej oblohy Veľká Fatra – Kráľová studňa. Založený bol v roku 2015, pri príležitosti Medzinárodného roka svetla. Zaujímavosťou je, že iniciátormi tohto parku neboli astronómovia, ale podnikateľský sektor, ktorý si uvedomuje potenciál novo vznikajúceho odvetvia astroturizmu.

Záverom…

Prirodzené nočné prostredia a nočná tma je dôležitá pre správne fungovanie prírody i pre nás ľudí. Ak na chvíľku zabudneme na neopomenuteľné zdravotné, finančné či ekologické dopady svetelného znečistenia, je len na nás, či dopustíme, že za akýmikoľvek hviezdami, či k “objaveniu noci”, ako hovorí podtitulok Medzinárodného týždňa tmavého neba, budeme musieť cestovať dlhé kilometre. Pokiaľ svoj prístup k nadmernému svieteniu nezmeníme, na svete zostane takýchto miest minimum (púšte v Južnej Amerike, neosídlené oblasti Afriky či Austrálie…), v Európe žiadne. Naše deti a vnúčatá si o nočnej oblohe budú môcť nanajvýš prečítať…

Kontakty

Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV
Email: sas@ta3.sk
Telefon: 052/7879181 (Mgr. Emil Kundra, PhD., vedecký tajomník SAS pri SAV)
Web: sas.astro.sk

Zdielaj článok